Vtip
- Manžel príde domov. Žena v posteli. Lekár v posteli. Čo povie manžel?
- Dobrý deň, pán doktor.
- A ďalej?
- Len ležte pán doktor, nevstávajte, ešte by ste prechladli a môže dodať: Zas nekúria zasrani. Ale to nemusí, to je len taká eventualita.
- A manželke čo povie?
- Kto?
- No tak veď ju vidí s lekárom.
- Manželke čo povie? No čo by jej už hovoril, však je doma. Čo, ležíš, ležíš.
- Veď ju vidí s lekárom v posteli. Tak niečo jej musí povedať.
- No veď. Jej hovorí: Chorlavieš. Čo, nemám zavolať lekára?
- Veď lekár je v posteli vedľa nej.
- No veď. A práve to, že manželka mu povie: Netreba volať lekára, tuto pán doktor prišiel ako na zavolanie.
V mojom úvode určite mnohí spoznali úryvok z dialógu nezabudnutelnej slovenskej dvojice - pánov Lasicu a Satinského. Spomínaný dialóg sa nazýva "Vtip" a môžete ho nájst na platni "Koncert pre bubon a sekeru". A prečo to vlastne spomínam?
Prednedávnom som (ako vždy) čítal diskusiu na servri www.abclinuxu.cz, keď tu zrazu som si všimol veľmi zaujímavú pätičku pod príspevkami jedného z diskutujúcich. V pätičkách môžete nájsť naozaj čokoľvek. Väčšinou je tam nejaký zábavný alebo nelogický výrok, no tentoraz tam bolo naozaj niečo výnimočné - vtip. Vtip taký dobrý, že som sa začal naozaj nahlas smiať a nevedel som zopár minút prestať (čo mi bolo v kabínke preplnenej ľuďmi naozaj trápne).
Minule som videl článok a neskôr aj diskusiu (plnú ako vždy maximálne fundovaných príspevkov od riaditeľov nadnárodných spoločností a prezidentov Zemegule) k téme, či má byť zamestnancom povolené posielanie humorných emailov svojím kolegom, čím nielenže využívajú firemnú sieť a servre na nepracovné úlohy, ale vo svojej nekonečnej drzosti využívajú pracovný čas na zábavu. Článok samozrejme už od začiatku vychádzal z predpokladu, že to je maximálne nemorálne a odsúdeniahodné nezodpovedné konanie a riešil spôsob ako účinne týchto zamestnancov trestať a akým najjednoduchším spôsobom im v tom zabrániť (ak by samotná možnosť trestu zo strany zamestnávateľa nestačila). Väčšina riaditeľov a prezidentov sa v diskusii s článkom maximálne stotožnila a hneď zo seba chŕlili množstvo zvrhlých a častokrát i nezákonných riešení. Našiel som tam naozaj všeličo. Od rôznych slovníkových kontrol, či náhodných kontrol schránok až po zamestnanie hromady ľudí na čítanie a schvaľovanie každého poslaného emailu.
Odkedy som prišiel do Švédska, trávim väčšinu svojho voľného času programovaním rôznych stránok, či inými činnosťami súvisiacimi s počítačmi (nastavovanie serverov a pod.). Často sedím pred počítačom celé hodiny a pokúšam sa vyriešiť nejaký problém. Už sa poznám dosť dobre na to, aby som vedel rozlíšiť, kedy má ešte zmysel nad riešením uvažovať a kedy je čas na pauzu (keďže ďalšie rozmýšľanie by nemalo vôbec žiaden úžitok). Mozog sa veľmi rýchlo unavuje, hlavne v momente, keď nie je jasný ďalší krok a je potrebné preskúmať dosť rozsiahlu časť pamäte a hľadať nejakú ekvivalentnú skúsenosť. Podľa výskumov je možné udržať mozog v chode na plné obrátky len po dobu 5 až 15 minút. Po tomto čase sa už môžete akokoľvek snažiť, už to ďalej nejde. Je potrebné si trochu oddýchnuť a dať šancu všetkým neurónom a synapsiám na regeneráciu. To sa dá docieliť prenesením aktivity na inú časť mozgu. A vtipy/smiech/zábava je podľa mňa najlepšou formou. Nielenže sa aktivujú iné prepojenia, ale ak sa človek smeje, do jeho organizmu sa vylučujú látky, ktoré spôsobia, že sa začne cítiť šťastný. A nemusí to byť ani nejaký hurónsky smiech a dokonca ani vtipy nie sú potrebné. Stačí, ak sa človek usmieva a celá chémia začína precovať. Preto vôbec nechápem tých všetkých zamestnávateľov, že nechcú svojim poddaným povoliť hoci tých 5 či 10 minút smiechu na hodinu práce.
V dnešnej dobe sú ceny internetu naozaj smiešne v porovnaní s tým, čo ponúka. Megabajty dát prakticky skoro nič nestoja ani domácich užívateľov, nieto ešte firmy. Servre majú gigabajty, či dokonca terabajty úložného priestoru, tak prečo všetci bojujú proti emailom s vtipmi, ktoré zaberajú par kilobajtov? Samozrejme teraz nehovorím o nejakých hlúpych obrovských videách. Že vraj využívajú linku firmy na "súkromné" účely? Nedajte sa vysmiať. Dobre naladení zamestnanci sú pre firmu oveľa väčším prínosom, ako nejakí unudení poddaní s neutrálnym výrazom tváre (akých často vidím v našich neokapitalistických spoločnostiach). A ak niekomu tak veľmi chýba tých zopár prenesených kilobajtov, nech sa radšej pozrie, aké zvrhlosti sa vo firemnej sieti páchajú. V podstate všade, kde som pracoval som bol svedkom jednej z najväčších perverzností a to posielania emailov všetkým zamestnancom s niekoľkomegabajtovým DOC súborom (ktorý sa ako príloha ešte o 33% zväčší). Škoda, že spolu s pripojením na internet nepreniká do našich spoločností aj osveta. Alebo možno len moderní hej-admini nepoznajú veci ako Samba či VPN. A ak chcete proti vtipom argumentovať tým, že počas pracovnej doby sa má pracovať, tak verte mi, že ak má zamestnanec po každej odpracovanej hodine 10 minút pauzu, tak za pracovnú dobu toho spraví omnoho viac, ako bez týchto prestávok. Ale možno mnohí hurá-manažéri proste nedokážu zniesť pohľad na odpocívajúceho pracovníka. Veď ho aj za ten čas platia! Hmm, asi si tu niekto pomýlil kapitalizmus s totalitou. Alebo žeby nie? Radšej už na túto tému nebudem viac písať, lebo vážne sa v týchto náboženských otázkach nevyznám a snažím sa tváriť ako liberál, ktorý neodsudzuje žiadnu vieru, hoci aj uctievanie Molocha. Už len odkážem na super film Metropolis z roku 1927.
Záver tochto príspevku by som rád koncipoval v štýle USA blokbasterov, teda prichádza hepiend. Dôležité je sa usmievať, vôbec nie kvôli iným, ale kvôli sebe, lebo úsmev je pravdepodobne jediný iniciátor chemického procesu, po ktorom sa človek cíti štastným. A presne v tom je podľa mňa zmysel života, byť štastný. Tak, prichádza vtip, ktorý som uvidel v pätičke v hore spomínej diskusii, ktorý ma vlastne primäl k napísaniu tohto článočku.
Paní Schrödingerová říká manželovi: "Cos dělal s tou kočkou? Vždyť je napůl mrtvá!"
Zoznam stránok, ktoré zneužívam počas prestávok: