Už je tu koniec....

V pondelok som úspešne priletel nazad na Slovensko. Tak, ako som sa dlho tešil na návrat sa mi po udalostiach z posledného týždňa vôbec nechcelo ísť nazad. Tešil som sa na svojich kamarátov a rodinu, no v Stockholme som musel nechať osobu, ktorá mi bude veľmi veľmi chýbať. A nielen ju.

V pondelok a utorok som sa celé dni s niekým stretával. Marián s 5kou, Dano s Lenkou, spolužiaci zo školy, Andy s Ďurim, Jusi s Mutim. Stretol som sa snáď s každým, až na jednu veľmi dôležitú osobu (to však dúfam napravím v najbližších dňoch). No nebolo to ono, časť mojej mysle ostala v Stockholme s mojou kamarátkou z Belgicka a ostatnými kamošmi - Lutzom, Thomasom, Ricardom a ďalšími. Proste, tak ako veľmi som chcel konečne prísť nazad, by som teraz rád išiel nazad na sever.

A nespôsobili to len ľudia, ktorí mi chýbajú. Zaplietla sa do toho aj UPJŠ. Na Stockholmskej univerzite sa do informatiky naozaj púšťajú zlým spôsobom, o tom som však už písal. Ale to, čo sa deje tu, je momentálne ešte ďaleko horšie. Už pred svojím odchodom som hovoril, že ročník určite opakovať nechcem a skúsim si skúšky dorobiť keď prídem. Tajne, v kútiku duše, som dúfal, že zápočty sa mi nejako uznajú, nesedel som predsa celý semester v krčme, ale tiež som niekde študoval, a naučím sa len na skúšku. Teda bol by som na rovnakej úrovni ako tí, čo tieto predmety skutočne absolvovali. Problémom je, že sa tak nestane. Z predmetu KPI musím písať písomku (čo by som možno ešte prežil), ale musím odovzdať aj domáce úlohy, ktoré boli na každú prednášku a keďže som si niektoré pozeral, sú naozaj dosť časovo náročné. Taktiež (neviem, či nie len zo srandy), nedostanem body za účasť na cvičeniach. Samozrejme, pre známku zo skúšky sa všetky body sčítavajú. Ďalší predmet s pánom Žežulom už ani radšej nekomentujem, lebo som sa rozhodol, že nadávať na svojom WebKeci nebudem. Proste humor, kam sa človek na tej našej UPJŠ pozrie.

Ďalším totálnym nezmyslom je nejaký diplomový seminár, kde treba priebežne ukazovať nejaké výsledky. Hoci je to nezmysel, dá sa to prežiť. Horšie je (ak to tiež nie je žart), že do konca januára treba odovzdať už skoro hotovú diplomovú prácu. Nasledujúci semester začína až niekedy vo februári, takže vlastne nechápem, čo sa cez neho bude robiť. Diplomovka už bude skončená, predmety už žiadne nie sú, akurát na konci štátnica a fajront. To sa mám akože celý semester na ňu pripravovať? Oveľa radšej by som teraz v januári robil skúšky a diplomovku napísal práve cez semester. Veď na to podľa mňa je. Ale to je jedno, čím ďalej ma to celé prestáva trápiť.

Už v Stockholme som sa rozhodoval, či mám vlastne UPJŠ dokončiť, keďže som mal možnosť porovnať náš vygumovanými hlavami vytvorený systém s tým európskym. Nielenže náš titul nemá žiadnu váhu vo vyspelých krajinách, ale aj cesta k nemu je výplodom chorých mozgov. Už len keď som spomenul fakt, že máme povinné predmety, zostával ostatným rozum stáť. Keď sa k tomu prirátajú domáce úlohy a nezmyselné delenie predmetov na semestre bez ohľadu na rozsah učiva, tak pre naše školstvo existuje jediné možné riešenie.

Pred pár dňami bola na Ústave informatiky porada ohľadom budúceho smerovania. Našťastie som nebol na toto stretnutie pozvaný, lebo by som opäť skĺzol k používaniu vulgarizmov. Musím povedať, že som nad riešením rozmýšľal naozaj dlho a som si istý, že som ho našiel. Odporúčam preto celú informatiku aspoň na rok zatvoriť, vyhádzať všetkých ľudí, čo s ňou majú niečo spoločné. A po roku začať odznova. Niektorých ľudí prijať nazad, niektorých už radšej nie. Vytvoriť komplet nový študijný program podľa vzoru európskych vysokých škôl. Dobré by bolo prevziať aj ďalšie dobré myšlienky (teda skoro všetky) a vybudovať si konečne meno. Veď aj banky a iné inštitúcie to často robia. A, priznajme si otvorene, informatika na PF UPJŠ dnes stojí za veľké nič. Tak ju aj všetci poznajú. Takéto navrhované ročné prerušenie by mohlo mať aj ďalší pozitívny výsledok. Možno by si ľudia uvedomili, že vlastne tú informatiku aj tak nepotrebujeme, tak načo ju tam nasilu dávať. Rozumní by išli na MFF UK, menej rozumní na TUKE a všetci by boli spokojní. Učitelia z informatiky, ak sú dobrí, tak by nemali mať problém uplatniť sa v stále sa rozrastajúcom informačnom priemysle. A tí horši by tam nemali byť už ani teraz.

Teraz naozaj veľmi ľutujem, že som začal túto školu študovať. Tých pár naozaj dobrých predmetov s pánom Jiráskom sa nemôže postaviť tej hŕbe zbytočností a hlúpostí, ktoré som sa musel učiť. A kým som nemal rozum a nevidel aj niečo iné, tak som sa ich aj učil. Možno toto moje rozčarovanie pramení z toho, že som si univerzitu predstavoval ako nejakú firmu, ktorá nepotrebuje zarábať a tak umožnuje svojím zamestnancom pracovať na tom, čo ich baví a zadarmo im poskytuje priestory a asistentov, ak potrebujú nejakú pomoc. Myslím, že takto nejako sa robí veda. Naša univerzita je zatiaľ nejakou fabrikou, ktorá ma nejaké kvóty, ktoré musím plniť. Má zopár vedúcich, ktorí si samovoľne určujú, čím by tých študentov potrápili, len aby sa nenudili a mohli preukázať nejakú činnosť. Výrok "Univerzita pre študentov" už dávno neplatí. Žiaľ.

Dal som si dokopy 2 a 2 a vyšlo mi, že na nejaké dobiehanie zameškaného nemám náladu a ani čas. Taktiež v januári prichádza Palma (ktorá ma baví a som ochotný na nej pracovať aj po skončení školy), takže diplomovka bude musieť počkať. Som teda na 95 percent rozhodnutý, že preruším štúdium na UPJŠ na neurčito. Mám v pláne založiť niekoľko firiem a začať sa venovať serióznym projektom, takže škola, ktorá mi už aj tak nemá čo ponúknuť, okrem zdrapu nekvalitného toaletného papiera, musí ísť bokom.

UPJŠ, ďakujem za možnosť ísť do Švédska, otvorilo mi to oči. A ďakujem aj za praktické vedomosti o sieťach a ktyptológii. A to je tak všetko. A na otázku, či sa oplatí ísť študovať na UPJŠ informatiku odpovedám: Momentálne ani náhodou.