Trošku kultúry
Jedlo je vo Švédsku na naše domáce pomery naozaj dosť drahé. Napríklad taká fľaša vodky stojí až 20 euro, jedna plechovka piva okolo 1.8 euro a takto by som mohol pokračovať veľmi dlho. Ale aby bol človek naozaj človekom a nie len nejakým zdivočelým oposumom, musí okrem potravy pre telo prijímať aj potravu pre dušu. Presne túto potravu nazývame kultúra. V takom veľkom meste ako je Štockholm o ňu naozaj nie je núdza.
Kým som bol v Košiciach, bol som väčšinou veľmi zaneprázdnený a tak jediným mojím kultúrnym zážitkom bolo počúvanie hudby z notebooku, prípadne gitarové session s Andym. A aj keď som si občas trochu času našiel, tak som nemal proste kam ísť. Festivaly nie su pre mňa, nikdy sa na nich neviem tak dobre uvolniť a vychutnať si hudbu a o jazzových, resp. bluesových koncertoch, ktoré sa konajú v rôznych zafajčených podnikoch neviem (hoci je ich určite hromada). Akurát tesne pred odchodom som spravil výnimku a s kamarátkami navštívil SummerFest. Z celej plejády vcelku priemerných kapiel sa ako tak vynímali chlapíci z IMT Smile, ktorí to mali fakt dobre nacvičené a strhli dav, taktiež Vidiek sa nedal zahanbiť. Avšak všetky tieto kapely odsunul nabok famózny Čekovský a jeho kompánia, ktorých hudba mi doslova učarovala a hňed po návrate na rodnú hrudu sa budem snažiť navštíviť čo najviac ich koncertov.
Ale čo tu vo Švédsku? Samozrejme, pred odchodom som nelenil a s vidinou hromady voľného času, ktorý budem musieť nejak zaplniť (inak som workoholic) som sa porozhliadol po koncertoch, ktoré sa v mieste môjho budúceho pôsobiska budú konať. Veľmi som sa potešil, ked som našiel hneď dva veľmi príťažlivé koncerty. V septembri to bude Nightwish a v októbri jedinečný Steve Vai. Trochu ma mrzí, že som už nezohnal lístky aj na HIM, no čo sa dá robiť. Už to len dovtedy v zdraví prežiť a tešiť sa na ďalší nezabudnuteľný zážitok.
No pritrafilo sa ešte niečo ďalšie. Raz poobede som s niektorými kamošmi z ghetta hral futbal (viď priložené fotky, trochu tmavé), keď tu zrazu sa pripotácal Slavi a opýtal sa, či by niekto nemal záujem navštíviť bluesový koncert, nejakú kapelu Blue Hammer. Chvíľu som váhal, no nakoniec som šiel. Koncert sa odohrával v bare Akkurat a vstupné bolo zadarmo. Ako je to možné som pochopil hneď, ako som uvidel cenu za jedno pivo - 6.3 euro. Kapela však bola senzačná a keď spustili, ihneď som zabudol na smäd. Najprv zahrali pár klasík a potom spustili aj vlastnú tvorbu (asi). Naozaj som bol ako v tranze. Všetci ľudia stáli pri pódiu a tancovali. Ani som nevedel ako a tiež som sa začal kývať približne do rytmu piesní. Slavi už v tom momente poskakoval a podľa mňa ani nevnímal okolie. Odrazu sa utíšil klavír i basa, ostala znieť len gitara a jemné bubny. Hlavný gitarista zišiel z pódia a hral svoje improvizované sólo medzi ľuďmi. Vždy zastal oproti niekomu a niečo zahral, potom poodišiel ďalej. Trvalo to asi nejakých 10 minút kým sa vrátil a kapela pokračovala v pesničke. Bolo to proste neuveriteľné. Slavi mi po koncerte povedal, že sa vtedy pozrel na mňa a jediné, čo si na mne všimol bolo, že sa usmievam od ucha k uchu. A vážne som sa vtedy cítil dobre. Prvýkrat po veľmi dlhej dobe. Vlastne teraz ani neviem, prečo som sa dovtedy cítil zle, no viem, že v tom momente zo mňa všetko opadlo. Niektorí ľudia hovoria, že "blues is about a good man feeling bad". Ja akurát viem, že "blues will make you feel good". Konečne som našiel to, čo som posledné štyri roky nevedel márne hľadal. Od koncertu sa na všetkých usmievam a oni sa za to usmievajú na mňa (dokonca aj jedna veľmi príťažlivá portugalka, ale o tom nabudúce).
Teraz už viem, že blues je naozaj veľmi dobrá potrava pre dušu. A ak je duša sýta, svet je hneď o niečo krajší a farebnejší. Dúfam, že sa na nejakom bluesovom koncerte stretneme.
