Štockholm po pár týždňoch
Môj pobyt v Štockholme, hoci sa mi to ani nezdá, trvá už skoro tri týždne. Je to dosť času na to, aby sa človek usadil, zžil sa s prostredím a opäť sa dostal do ukľudňujúceho stereotypu. Musím sa ale priznať, že za celý ten čas som bol v centre len raz a aj to som hľadal banku, no stihol som si pozrieť časť starého mesta, ktoré ma nijako extra nezaujalo a keby som na každom rohu nevidel Švédske zástavy, tak by som tak isto mohol byť trebárs aj v Prahe či Ženeve a nevšimol by som si rozdiel. Nikdy nepochopím, čo môže niekto vidiet na nejakých kamenných stavbách.
Z iného súdka bola ale prechádzka okolo malého mestečka s názvom Kista, ktoré je už vlastne oficiálne súčasťou Štockholmu, no svojím rázom sa od neho viditeľne odlišuje. V Kiste sídli aj informatická časť Štockholmskej univerzity, takže som jednu návštevu spojil aj s párhodinovou prechádzkou po okolí. Ak by som si mohol vybrať, kde v Štockholme by som chcel bývať, bolo by to jednoznačne tam. Hovorí sa, že Kista je Sillicon Valley Švédska. Ja to len potvrdzujem. Toľko IT firiem na jednej hromade som ešte nevidel. A všade okolo nich samá zeleň. Ak by ste napríklad robili v Novelli, či Sybase, stačí Vám päť minút na to, aby ste sa zo sídla firmy dostali k najbližšiemu lesu. V celej Kiste je naozaj veľa zelene. Možno viac, ako v celom zvyšku Štockholmu. Žial na fotkách priložených k tomuto článku jej veľa neuvidíte.
Zvyšok univerzity (všetky ostatné fakulty) sa nachádza v inej časti mesta v jednej oblasti. Bol som tam len asi štyrikrát, no celkom sa mi tam páčilo. Trochu ma ale prekvapilo, že tam neexistuje niečo ako študentská jedáleň, kde by sa dalo kúpiť lacnejšie jedlo. V oblasti sa nachádza niekoľko reštaurácii, no ich ceny ma skôr odradili. Vďaka tomu som ale našiel jednu veľmi dobrú reštauráciu v Kiste, priamo pod stanicou metra, kde majú obrovský hamburger už aj s pitím za 35 SEK a pizzu vrátane nápoja a šalátu za 45 SEK. Nevýhodou je, že cesta z ghetta mi trvá okolo 20 minút, ale keď sa mi začnú prednášky, tak to budem mať po ceste.
Okrem jedenia a prechádzania sa trávim celý zvyšok dňa v ghette. V poslednom čase som si zvykol cez deň spať a celé noci byť hore. Je to trošku škoda, lebo mi uniká spoločný život. Dokonca dnes sa na mňa vyčítavo pozrela jedna portugalka a spýtala sa, či som sa odsťahoval preč, že ma už vôbec nevídava. Možno by som sa mal kvôli nej napraviť, ale ktovie :)
Dnes poobede ma dokonca zobudila, lebo potrebovala pomôcť s jedným programom. Zabralo to len pár minút a kedže spať uz nemalo význam, rozhodol som sa, že sa pripojím na internet. Žial internetová kabínka bola plná (tak som aspoň urobil jednu fotku), tak som si sadol do vedľajšej kabínky k televízii so satelitom. Pri prechádzaní kanálov som náhodou narazil na JOJ, TA3 a MusicBox. Naozaj ma to potešilo, nie len kvôli tomu, že opäť počujem slovenčinu, ale aj preto, že JOJka ma dávať zápasy Petržalky v Lige majstrov a je tu naozaj dosť Portugalcov a Škótov, s ktorými si tie prenosy určite vychutnám. Dúfam, že medzi tými 400 programami bude aj nejaký, ktorý bude vysielať sobotňajší prenos z futbalu Slovensko - Nemecko. To by bolo naozaj super, kedže nemcov je tu skoro 50% celého ghetta.
Dnešný príspevok zakončujem väčším počtom fotiek, ako je u mňa zvykom. Pri každej bude popis, aby Vám to uľahčilo identifikovanie toho, čo vidíte. Dúfam, že som Vás veľmi neunudil a teraz hor sa na fotky.
