Príchod do Stockholmu
Noc pred odletom som vôbec nespal. Ešte toľko vecí, ktoré musím stihnúť a už tak málo času. Naformátovať a zašifrovať disky, prekopírovať všetky veci, ktoré by som mohol eventuálne potrebovať a ešte mnoho iného. A to už ani nehovorím o veciach, ktoré som nestihol dokončiť na Šrobárke alebo vo VaPC. Proste zmätok.
Nakoniec som predsalen aspoň niečo stihol a tak sme mohli pár minút po deviatej vyraziť na letisko. Musím sa priznať, že som sa naozaj dosť tešil. Konečne nejaká zmena, lebo tá zabehnutá slovenská rutina mi už začínala trochu liezť na mozog. A ešte k tomu aj prvý let, na ten som sa snáď tešil ešte viac. Vždy som chcel vedieť, aké je to letieť.
Lietadlo samozrejme meškalo, že vraj kvôli preplnenej oblohe. Bol to Boeing 737 (presne taký, aký spadol pár dní predtým v Grécku). Vyzeral naozaj dobre. Počasie bolo tiež pekné, slnečné. Po nastúpení ma čakalo malé prekvapenie, moje miesto už bolo obsadené. Letúšik (samec od letušky :) ma preto požiadal, aby som si sadol na iné, ktoré bolo zhodou okolností úplne vzadu. Trochu ma to naštvalo, kedže tam chýbal odkladací priestor a všetku moju batožinu som musel napchať pod sedadlou predo mnou. Celú cestu som mal potom nohy nehybne zakliesnené medzi batožinou a sedadlom. Ešte, že som bol aspoň pri okienku.
Štart bol naozaj super. To zrýchlenie, ktoré motory udelia lietadlu je naozaj neuveriteľné. Vždy som miloval rýchlosť. Štart je odteraz moja najobľúbenejšia časť lietania. Lietadlo postupne naberalo výšku až po nejakých 6000 metrov. Po Banskú Bystricu bol let celkom kľudný, na oblohe bol občas nejaký obláčik, takže som videl aj zem. Po čase sa ale obloha nad aj pod lietadlom uplne zatiahla a jediné, čo som z okna videl bola biela hmla. A potom prišli naozaj silné turbulencie. Pri jednej mi až spadla prechovka zo stola. Bolo to proste super. Ani vlastne neviem prečo. Len tak náhodou som si spomenul na jednu scénu z filmu Fight Club, kde Norton sedí v lietadle a túží po havárii. Čo keby predsa...
Do Prahy sme prišli asi s polhodinovým oneskorením, takže už mi ostávala len hodina do ďalšieho letu. Posadil som sa do haly a pozeral, ako vykladajú lietadlo, ktorým onedlho poletím. Bol to tiež Boeing 737-500 ale naozaj pekne vymaľovaný. Samozrejme aj tento let meškal. Počas neho sa nič zaujímavé nedialo. Obloha sa nad nemeckom pekne vyjasnila a tak som videl pobrežie Švédska. Po jednom okruhu sme potom pristáli na Arlande v Štokholme. Počasie bolo pekné akurát na letisku bol hrozný smrad :)
Na letisku sa nebol problem zorientovať. Vyzdvihol som si batožinu a hneď našiel zastávku Flygbussu do Štockholmu. Autobus tam už čakal. Vodičovi som ukázal svoj ISIC, zaplatil cestovné a par minút na to sme už opúšťali terminál. Cesta z letiska do centra mesta trvala okolo 40 minút, žial väčšinou po dialnici, takže z nejakých pamiatok a podobných somarín, ktoré ma inak vôbec nezaujímajú, som nič nemal.
Po príchode do centra som sa hneď pobral spolu s davom smerom, kde som predpokladal stanicu metra. Pri vstupe som si od arabsky vyzerajúceho predavača kúpil 30 dňový lístok, vopchal do automatu a vstúpil do podzemia. Metro je v Štockholme vážne dobre pooznačované. Ak nie je človek totálny ignorant, tak určite nemôže zablúdiť. Na každej odbočke sú informačné tabule a ukazovatele smeru. Proste od prvej chvíle sa mi toto mesto zapáčilo. Ale tejto problematike bude venovaný jeden celý príspevok.
Hneď po vystúpení z metra som zavolal Dirkovi, kontaktnej osobe na internáte. Prišiel po mňa asi po 4 minútach. Kým som čakal, všimol som si naozaj zaujímavé zloženie obyvateľstva. Naozaj je tu omnoho viac černochov a arabov, ako pôvodných švédov. Hmm, zaujímavé. Myslím, že to tu funguje celkom dobre, takže také hrozné to s tým miešaním snáď nebude. Cesta na internát zo stanice trvala asi desať minút cez pekný park. Po dorazení na miesto som ostal stáť veľmi prekvapený. Internát tvorili chatky (na obrázku). Každá má rozlohu 18 m*m a obsahuje všetko, okrem poriadnej vane, ktorá mi bude naozaj chývať. Ale čo už, nemôžem mať všetko.
Takto to teda celé začalo. V ďalších príspevkoch sa už nebudem tak rozpisovať a písať také blbosti ako tu :) aj keď na prvý príspevok sa mi to zdalo vhodné, aby som odradil väčšinu ľudí od ďalšieho čítania. Samozrejme, na záver dodám: Pozrite si priložené fotografie. A majte sa.
