Maximálna impresia

Tri a pol mesiaca prešlo veľmi rýchlo. Možno aj preto, že "civilizačný šok" sa proste nekonal. A ak áno, tak veľmi nevýrazne. Švédsko, ako krajina, je na prvý pohľad dosť podobná Slovensku. Cez leto je tu teplo, v zime je tu sneh, ľudia na uliciach si Vás nevšímajú, proste všetko je tak, ako má byť. No sú tu aj rozdiely. Neuveriteľné množstvo černochov a aziatov je tu vážne na každom rohu. Možno si ich ani nevšimnete, keď iba tak kráčate po ulici (snažia sa byť nenápadní), no stačí, aby ste vstúpili do nejakého obchodu alebo nastúpili do autobusu a s najväčšou pravdepodobnosťou bude jeden z nich stáť pri pokladni alebo sedieť za volantom. Idete do metra, za okienkom kontrolného stanovištia sedí černoch (od jedného som si kúpil mesačník hneď v prvý deň). Niežeby som mal niečo proti týmto ľuďom, no je to pre mňa veľmi nezvyčajné. Na Slovensku také niečo asi nikdy nezažijem.

A takto sa dostávam k ďalšiemu bodu a tým je tolerancia. Švédska spoločnosť sa považuje za naozaj tolerantnú. Ako prvý dôkaz sa môže použiť sociálny systém, ktorý sa je v niektorých ohľadoch až priam drastický k pracujúcemu obyvateľstvu a neuveriteľne veľkorysý k darmožráčom, či nezamestnaným. Takýto sociálny systém by predsa nemohol existovať, ak by samotné obyvateľstvo nebolo tolerantné k ľuďom, ktorých u nás zvykneme nazývať parazitmi. Ale je to naozaj tolerancia? Vôbec nie, alebo aspon vôbec nie taká, akú si pod týmto slovom predstavujú veľkohubí bojovníci za všeličo možné. Mal som tú česť viesť veľmi dlhé rozhovory s rôznymi švédmi. Niektorí boli študenti, niektorí nezamestnaní, iní zamestnaní alebo dokonca riaditelia firiem. Išlo teda o dosť reprezentatívnu vzorku. Všetci do jedného vyjadrili dosť značný odpor práve proti druhu ľudí, ktorí boli spomenutí vyššie. Teda černochom a aziatom. A nielen im. Proste, bežný Švéd, aj keď sa tvári akokoľvek tolerantne, nepokladá prisťahovalcov za seberovných. Nie je to teda tá skutočná ľudská tolerancia, je to skôr ignorancia. A tá je tu všade. Idete v metre, ľudia Vás ignorujú. Idete po ulici, to isté. Idete do obchodu, to isté. Často sa mi stáva, že vojdem do obchodu a obchodník sa tvári, že ma nevidel. Mám hromadu času prezrieť si tovar, dokonca aj vyskúšať (v obchode s gitarami) kadečo a až keď sa sám ozvem smerom k obchodníkovi alebo mu nejakým spôsobom naznačím, že potrebujem jeho asistenciu, až vtedy si Vás začne všímať. A to je úplne super. Tento prístup mám rád.

Od klasického švéda máte pokoj, až kým nespravíte niečo, čo mu nie je po vôli. V tom momente sa dokáže naozaj naštvať a bez ohľadu na prostredie Vás z(CENSORED)e pod čiernu zem. A keď nad tým teraz rozmýšľam, dosť mi to pripomína princípy demokracie: Sloboda jednotlivca končí tam, kde začína sloboda niekoho druhého. Áno, je tu naozaj demokracia, dokonca tá najlepšia. O tomto môžeme na Slovensku len snívať.

Na Švédsku sa mi páči veľa vecí, no narazil som na niečo, čo mi nezapadá do obrazu tejto krajiny. A je tým hromadná doprava. Konkrétne autobusy, ktoré premávaju v Stockholme. Musím povedať, že su naozaj kvalitné, čisté. Vodiči jazdia pomaly, ako s hnojom (poznáte ten vtip: Cestujúci sa pýta vodiča...). Problém je, že cestovný poriadok používajú len preto, aby zmiatli cestovaniachtivých občanov. Autobusy si chodia, ako sa im zachce. Jeden z troch spojov nepride vôbec (a možno dokonca jeden z dvoch). Ked aj nejaký príde, tak neviete či mešká alebo ide skôr. Proste na autobusy sa v tomto meste nemôžete spoľahnúť, hlavne ak sa niekam ponáhľate. Už dvakrát sa mi stalo, že som čakal na zastávke viac ako 30 minút a po tom, ako dva spoje vynechali prišli až dva autobusy s rovnakým číslom naraz. Druhý zastal hneď za prvým a ani nepokladal za potrebné otvoriť dvere. Ľudia sa narhnuli do prvého a tak to bolo na každej zastávke. Občas, medzi zastávkami sa autobusy parkráť predbehli a súťažili, kto sa pohne ako prvý na semaforoch. Proste hrôza. Keby sa toto dialo v Košiciah, tak by snáď rozvášnený dav zdemoloval sídlo MHD a manažérov by obesili na najbližšej lampe. Poľahčujúca okolnosť je, že aspoň metro chodí tak ako má (+- 2 minúty) a stalo sa mi iba raz, že by súprava neprišla.

Čo ešte ponúka Švédsko (okrem 70% daní)? Napríklad hokej. Musím povedať, že aréna tu v Stockholme je veľmi pekná. No hokej je už iný príbeh. Nie je zlý, ale v porovnaní s našou domácou ligou je dosť slabý. A diváci sú ako keby spadli na hlavu z nejakého vežiaku. Nemám nič proti tomu ak publikum tlieska obom tímom (veď ak hrajú dobre a nie je to Slovan, tak prečo nie), ale tu je to až extrém. Okrem oboch fanklubov, ktoré sú prítomné na každom zápase sa asi celé hladisko nevie rozhodnúť (alebo nevie rozoznať), ktorý tím je ten ich a tak pri strelení gólu do akejkoľvek bránky vyskakujú a tešia sa, podávajú si ruky a proste ďalšie prejavy radosti (objímajú sa), ako keby vyhrali Extraligu. Najlepšie je, že počas hry je publikum ticho a okrem fanklubov nikto nefandí. Proste atmosféra jak na rybníku. Už sa neviem dočkať ako pôjdem opäť na HC medzi poriadnych fanúšikov pozerať na poriadny hokej a poriadne si zakričať "ŠK Slovan .... Bratislava". A teraz všetci :)

Ešte pár slov k tej severskej tolerancii. Ak si niekto myslí, že stačí, že sem príde a má vyhraté, tak je na veľkom omyle. Je pravda, že na ulici sa môže človek cítiť oveľa bezpečnejšie ako u nás. Nechodia tu žiadne vyholené ani nahúlené hlavy a dokonca ani ožraté nie. Mal som tú česť vidieť zasiahnuť políciu proti zopár ožranom, ktorí okrem hluku nič zlé nerobili. Zrazu sa pri nich pristavilo päť policajných áut, vybehli policajti, bez nejakých okolkov ožranov zdrapili, prehľadali, vopchali do auta a už boli na ceste na záchytku. A to bol jediný prípad, kedy som za tých 3.5 mesiac videl niekoho ožratého vonku. Proste, tolerujú tu kohokoľvek, kým nikomu neprekáža. A ani ak nikomu neprekážate, ešte stále to nič neznamená. Neviete švédsky? Na prácu, či brigádu zabudnite. Bez znalosti švédštiny Vám nedovolia ani drhnúť podlahu v supermarkete. Vo Švédsku po švédsky. Hmm, kedy si to aj my na našej rodnej hrude uvedomíme?

Švédsko bola vždy krajina, ktorá si nenechala diktovať podmienky od nikoho. V niektorých ohľadoch je to dokonca posledná bašta slobody v Európe. Dobrým príkladom je stránka http://www.thepiratebay.org, ktorá sprostredkuváva všetky možné torrenty a to všetko legálne. Hrozili jej už tie najväčšie spoločnosti (Microsoft, Dreamworkd, EA) a neuspeli. Vďaka autorom tejto stránky si všetky hrozby, ako aj ich vtipné odpovede môžete prečítať a spolu s nimi sa na nich baviť. Len škoda, že niektoré su po švédsky. Povzbudivé na tejto krajine je, že si nenechajú skákať po hlavách kresťanmi, moslimami, či inými sektami a dokonca ani samotnou EU. Z tohto by si Slovensko mohlo zobrať naozaj dobrý príklad.

Ako to tak po sebe čítam, opäť to začína vyznievať ako kritika. Ale nie je to pravda. Okrem toho hokeja, daní a dopravy je Švédsko naozaj vyspelé a veľmi veľmi ďaleko pred Slovenskom. Krajina sa mi naozaj páči a keby som vedel Švédsky, tak by som možno aj uvažoval o nájdení si zamestnania priamo tu, v Stockholme. No keďže som večný optimista verím, že aj Slovensko sa postupne dostane na podobnú úroveň. Urobilo už veľa veľmi dobrých krokov. Reformu daní nám závidia aj mnohí švédi a čím ďalej, tým viac je vidno, že to bol neuveriteľne dobrý krok. Naše zdravotníctvo sa zlepšuje, budeme mať normálnu armádu, otvárajú sa nové možnosti na prácu. Dúfam, že toto smerovanie nezmenia ľudia v najbližších voľbách zvolením súdruha Fica. Len dúfam, aby som sa náhodou nemusel začať učiť švédštinu.