Krátke zamyslenie
Hoci som tu len necelé dva týždne, pár posledných dní som mal neprekonateľný pocit, že mi niečo chýba. Niečo z tej domácej rutiny, čo som bral ako samozrejmosť, kým to odrazu nebolo preč. Neboli to moji kamaráti, s nimi som v spojení cez internet, takže môj komunikačný pud je ako-tak uspokojený. Prišiel som na to, keď som si z nenazdajky začal listovať akordamy a len tak ich čítať. Veľmi mi chýbala moja gitara. Hoci sa len začínam učiť hrať, už teraz je pre mňa hra na gitare priam drogou. Drogou, pri ktorej užívaní trpí naozaj celé moje okolie, no i tak je legálna :)
Dnes ráno som to už vážne nevydržal, našiel na internete stránky obchodu, pozrel na mapu a vyrazil som. Celou cestou som rozmýšlal, koľko som ochotný za takú gitaru dať. Peňazí tu totiž na rozhadzovanie veľa nemám a tak je pre mňa každá ušetrená koruna dobrá. Obchod som našiel pomerne rýchlo a bez jediného backtracku. Vošiel som dovnútra, prešiel popri všetkých tých gitarách, ktorých ceny vo mne vyvolávali nepríjemný pocit, až k pultíku, za ktorým stál tmavší usmievavý predavač a vysvetlil mu moju situáciu. Nasledovalo pár otázok ohľadom typu gitary. "Acoustic or electric?" "Acoustic please." "Nylon or metal strings?" "Nylon would be fine. I am looking for really cheapest guitar you have. Just to practice." "Cheapest, cheapest, cheapest?" "Yes, really just for practicing." Hneď na to podišiel k jednému zo stojanov a podal mi gitaru, ktorú vidíte na obrázku a povedal: "This one is for 450." To som naozaj nečakal, kedže gitara bola úplne nová. Ceny na ich stránke začínali pri 1500 SEK, preto som tomu naozaj nemohol uveriť. Nakoniec mi vysvetlil, že je zlacnená preto, že bola poškodená a musela byť lepená, teda že môže mať trošku horší zvuk. Vyskúšal som si pár akordov a nakoniec som ju kúpil. Predavač mi poďakoval, ja jemu tiež a rozlúčil som sa. Cesta domov bola neuveriteľne dlhá...
Rád by som sa ešte vrátil k jednej časti predchádzajúceho príspevku, konkrétne k vyhľadaniu obchodu na mape. Stránka totiž obsahovala len názov ulice, ktorý mne veľmi nepomohol. Použil som teda google a našiel peknú interaktívnu mapu Štockholmu. Dosť mi na nej ale prekážalo, že všetok text bol švédsky a dalo mi hromadu práce, kým sa mi podarilo na mape zobraziť aj stanice metra. Samozrejme som hľadal prepínač na anglickú verziu, no stránka bola iba v jednej jazykovej mutácii. Musím sa priznať, že ma to trochu nahnevalo. Po chvíli som si ale uvedomil, že na vine nie sú vlastne autori stránky ale ja. Už som až tak navyknutý používať angličtinu, že ju považujem za štandard. Nech som kdekoľvek v meste, v ktoromkoľvek obchode, v metre, či sa len tak potulujem po okolí, dovolím si tvrdiť, že ktokoľvek, koho by som sa tu niečo anglicky opýtal by mojej otázke rozumel a aj dokázal na ňu odpovedať. Dokonca v supermarkete sa mi predavačka ospravedlnila za to, že mi povedala sumu švédsky po tom, ako som jej poďakoval po vydaní peňazí anglickým "Thank you". Angličtinu už beriem ako štandard, ako keby bola úradným jazykom tejto krajiny. Preto to rozčarovanie nad švédskou stránkou. Treba ale povedať, že je to veľmi nespravodlivé. Stačí si uvedomiť koľko slovenských stránok je aj v angličtine a koľko švédskych. A čo ak príde nejaký zahraničný študent na Slovensko a bude sa chcieť spýtať policajta na cestu. Bude ten vedieť odpovedať? Ak áno, tak to bude jednoznačne plus, ale určite sa to nedá pokladať za štandard, teda aspoň na Slovensku nie. A čo takto v obchode? To už asi skôr maďarsky. A málokto z domácich sa nad tým pozastavuje.
Slovensko je oproti Švédsku len malá krajinka, ktorá sa musí určite snažiť viac, aby sa presadila. No vyzerá to presne naopak. Na Slovensku, miesto toho, aby sme sa pohli správnym smerom a začali sa všetci poctivo učiť anglicky, bijeme sa do pŕs za našu bezvýznamnú reč a pociťujeme to ako národnú hrdosť, keď žiadnu inú poriadne nevieme. Je to veľmi smutné, no je to tak. A pritom to ide aj úplne nenásilne. Prečo su v televízii dabované filmy? Prečo sa na literatúre deti učia o nejakých mŕtvolách? Nemohol by sa ten čas využiť na anglicku konverzáciu. Veď o mŕtvolách sa môžu učiť aj po anglicky. Prečo nemôže byť na vysokých školách výuka len v angličtine, keď je už v nej aj tak väčšina literatúry? Škoda reči.
Zajtra musím ísť opäť do toho hudobného obchodu, kedže som zabudol kúpiť trsátka. Možno sa mi podarí spojiť príjemne s užitočným a zlanárim tú peknú portugalku, aby išla so mnou. Je to celkom pekne dlhá prechádzka, počas ktorej sa môžem zdokonaľovať v ovládaní cudzích jazykov. Ak nebude pršať.
Na záver ešte jeden postreh. Dnes som prvykrát v živote použil automatickú pračku a vypral si svoje oblečenie. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby všetky ovládacie prvky neboli vo švédštine. Nakoniec sa mi tu pračku ale podarilo naprogramovať a vyprala mi všetky moje veci pekne do ružovučka (hlavne tie, čo boli biele pôvodne). Veď predsa programujem už nejaký ten rok, tak čo je to pre mňa nejaká pračka - konečnostavový automat. Ešte šťastie, že to nebol turingov stroj, pri ňom by som sa už zapotil. Našťastie sa už dnes skoro vôbec nepoužívajú a Švédsko je po technickej stránke dosť rozvinutou krajinou. Koniec postrehu.