Ako sa mi žije
Polovica pobytu je už za mnou a ja naozaj netuším, čo by som mal napísať. Nie je problém v tom, že by sa tu už nič nedialo, skôr som si na život v ghette už natoľko zvykol, že sa pre mňa stal úplne bežným. Predsalen, dva mesiace je už dosť dlhý čas, aby sa človek stihol prispôsobiť novému prostrediu a úplne sa s ním zžiť.
No napriek tomu by som Vás rád oboznámil s pár udalosťami, ktoré sa svojou výnimočnosťou, či skôr nepravidelnosťou aspoň trošku oddiaľujú bežnému priemeru. Bolo to asi pred troma týždňami, keď sa Raquel rozhodla, že už nemôžem len tak sedieť celý deň na zadku v internetovej chatke a prinútila ma ísť s ňou do múzea. Vybrala Vasa Museet, ktoré obsahovalo vlastne len starú loď. Švédi si svoju históriu naozaj vážia a tak okolo tejto lode vybudovali toľko expozícií, že človek má čo robiť celé dopoludnie. Tento výlet sa mi teda celkom pozdával. Aj spoločnosť bola príjemná. Dozvedel som sa pikošky zo života v Portugalsku a ja som zasa čo-to prezradil o mojej domovine. Takto som strávil teda jednu sobotu.
Raquel sa ten výlet asi naozaj zapáčil, keďže o týždeň na to zorganizovala ďalšiu výpravu, no tentoraz do skanzenu. Tentoraz sa k nám pridali traja noví členovia. Nepretržite mrznúca Amelie z Rakúska (na fotkách ju ľahko spoznáte podľa hrubej béžovej vetrovky), tichá a okúzlujúca Sutkin z Belgicka a zábavny chlapík z Nemecka, na ktorého meno si žial neviem spomenúť. V takejto zostave sme 15.10.2005 o 9:00 vyrazili z nášho ghetta. Obloha bola skoro bez mrakov a Slnko svietilo, no teplota vzduchu sa pohybovala niekde medzi 4 až 8 stupňami C.
Skanzen ma naozaj prekvapil. Ide o celkom rozsiahle územie, ktoré obsahuje všetky tradičné prvky kultúry tejto severskej krajiny. Od zvierat, ktoré obývajú tieto územia po typickú architektúru z rôznych období. Taktiež sa tu nachádzali remeselné domy so živým osadenstvom. Prešli sme snáď všetky (až ma to začínalo nudiť) a v každom sme strávili chvíľku. O obsahu skanzenu sa tu nechcem viac rozpisovať. Kto chce vedieť viac, nech ho navštívi. Musím len poznamenať, že na moje prekvapenie (spomínané na začiatku tohto odstavca) bolo celé územie neuveriteľne čisté a udržiavané. Na Slovensku niečo naozaj nepredstaviteľné. Vo fotoalbume je hromada fotiek z tohto výletu. Takže hop tam.
Ďalšia udalosť, ktorá trošičku rozvírila vody všednosti, bola rakúska párty v pondelok. Amelie sa rozhodla, že nám priblíži svoj domov tým najlepším spôsobom - pripravila pre nás pokrmy pre rakúšanov bežné, no pre niektorých exotických ľudí boli naozaj exotické. Na stole boli palacinky (ktoré u našich susedov volajú Palacinken), jablkový štrúdel (ktorý zasa pre zmenu volaju štrúdl) a hromada koláčov a zákuskov. Rakúšania sú teda, čo sa týka ich kuchyne so Slovákmi zajedno.
Okrem jedenia bola party samozrejme dobrou kultúrnou udalosťou. Zoznámil som sa tam s novými členmi našej spoločnosti. Jednou Poľkou žijúcou v Nemecku, jednou Nemkou žijúcou v Poľsku a čo ma najviac zarazilo, skoro celý večer som strávil po boku záhadnej a zvodnej Sutkin, s ktorou som si dokonca vymenil asi 15 viet, čo je z jej aj môjho pohľadu naozaj rekord. Možno z toho niečo bude :)
Po týchto udalostiach zapadol môj život do bežných každodenných koľají. Opäť tá istá nenormálne nudná škola, ten istý jesennný Stockholm a hromada hodín strávená s mojím notebookom. Nič nové. Alebo vlastne áno, ale o tom až nabudúce.